Vznik zboru vo Vavrišove

13.apríla 1882
sa konal prvý krst v rieke Váh vo Vrbici pri Lipt.sv.Mikuláši, kde kde krstil Henrich Meyer tých, ktorí uverili v Pána Ježiša ako svojho osobného Spasiteľa. Z Vavrišova boli pokrstení Michal Blišťan - krajčírsky majster, jeho manželka Františka rodená Tholdová, Pavel Blišťan - kováčsky majster, jeho manželka Eva rodená Thottová, Ondrej Samajdák - kováčsky majster a jeho manželka Zuzana rodená Kubinová. Týmto aktom sa začal duchovný život a misijná práca baptistov vo Vavrišove.

Zhromaždenia
sa konali pravidelne v drevenej izbe u Orechov, ktorá bola prenajatá Michalovi Blišťanovi. Tá sa stala dočasne baptistickou modlitebňou. Spolu s priateľmi a rodinnými príslušníkmi sa tu schádzalo 20 až 40 poslucháčov. Poriadok služieb Božích mali podľa 1.Kor 14,26: "Kdekoľvek sa zídete, každý nech má niečo; žalm, poučenie, zjavenie, reč, výklad..." Bol to malý, ale živý a životaschopný zbor, ktorý za dva roky intenzívnej práce vzrástol na 29 členov.

V roku 1884
uverilo ďalších 14 ľudí, takže zhromažďovacia miestnosť u Orechov bola už pritesná. Brat Ján Stupka starší ochotne prepožičal svoju veľkú drevenú izbu za dočasnú modlitebňu.

Ján Tomčík a Matej Šteuček
sa v zimnom období roku 1884 rozhodli ísť murárčiť do Budapešti, aby sa poučili v misijnej práci od múdreho kazateľa Meyera. V Budapešti sa chopili práce na vinici Pánovej a čoskoro na pôde nemeckého baptistického zboru zaviedli v nedeľu slovenské pobožnosti. V Budapešti bolo v tom čase veľa murárov a dievčat "šichníčok" z Liptova, takže sa na slovenskom baptistickom zhromaždení schádzal pekný počet poslucháčov.

Zbor Vavrišovo
bol v rokoch 1882 - 1888 organizačne začlenený do ústredného zboru baptistov v Budapešti a spolu s ostatnými skupinami a misijnými stanicami tvoril baptistickú cirkev v Uhorsku. Správcom vavrišovského zboru bol Henrich Meyer a on zodpovedal za činnosť zboru pred úradmi. Prichádzal do Vavrišova raz, alebo dvakrát do roka. Brat Matej Šteuček toho času študoval na baptistickom seminári v Hamburgu, z ktorého sa vrátil v lete roku 1886, kedy ho kazateľ Meyer aj uviedol do služby, ako kazateľa zboru vo Vavrišove.

V rokoch 1887 - 1888
misijná činnosť baptistov vo Vavrišove ožila. Počet pokrstených členov vzrástol na 65 ľudí. Boli mezi mini aj ľudia z okolitých obcí. Aj napriek ťažkostiam, prenasledovaniu zo strany civilného obyvateľstva, jeho hanebným násilnostiam a posmechu, prví baptisti v Liptove boli horliví následovníci Kristovi.

V tomto čase
sa už pravidelne schádzalo 65 členov zboru, ich rodinný príslušníci a priatelia, takže dočasný zhromažďovací priestor už kapacitne nevyhovoval. Vzrástla túžba bratstva postaviť si vo Vavrišove modlitebňu. Brat Ján Tomčík bol poverený vykonaním zbierky pre tento účel. 8.decembra 1888 na zborovej hodine brat Michal Blišťan, jeden z prvých členov zboru prehlásil, že on pozemok pod modlitebňu daruje. Po vykonaní zbierok v rôznych dedinách a mestách Uhorska, Rakúska, Poľska a Čechách, taktiež v miestnom zbore, bola zozbieraná suma 2229 zlatých a 70 grajciarov, potrebná na výstavbu modlitebne.

Začiatkom apríla 1890
"peštianski" murári začali stavbu modlitebne pod vedením podnikateľa stavieb Petra Zaťku, ktorého manželka bola v neskorších rokoch členkou vavrišovského zboru. Neuplynulo ani 6 mesiacov a stavba bola hotová. V nedeľu 31.augusta 1890 bola modlitebňa vo Vavrišove, ako prvá na území niekdajšieho Československa, slávnostne otvorená. Slávnosť viedol kazateľ pražského baptistického zboru Jindřich Novotný.

13.júna 1905
sa vo Vavrišove konala konferencia baptistických zborov "Československého zjednotenia". Bolo to v čase Rakúsko-Uhorska, kedy o spoločnom štáte Čechov a Slovákov sa ani len neuvažovalo, ale túžbou bratov z Čiech a Slovenska bolo robiť na Pánovej vinici v spoločnom zväzku. V tom čase mal Vavrišovský zbor už 112 členov a po dvoch evanjelizačných zhromaždeniach na tejto konferencii sa rozhodlo nasledovať Pána Ježiša ďalších 12 ľudí. Misijná činnosť zboru bola veľmi úspešná a požehnaná.